baner
Hodnotenie
Hovoríme:
Nemecký jazyk
Anglický jazyk
Mapa

Penzión pod Kláštorom

Región
Malokarpatský
Miesto
Holubyho 61, Pezinok
Telefón
+421 903 926 166, +421 911 700 390
Web
Rezervácie 

Popis:

Radi vás privítame v našom rodinnom penzióne v centre mesta Pezinok. Máme tu pre Vás miesto pre oddych aj prácu, v zrekonštruovanej historickej budove meštianskeho domu s príjemne zariadeným interiérom. Pre vaše uspokojenie ponúkame dvojlôžkové a trojlôžkové izby s možnosťou prístelky, ktoré svojím štýlom navodia tú správnu atmosféru. Pre náročnejších sú pripravené historické apartmány. Izba pre hostí s pohybovou indispozíciou je, samozrejme, s uľahčeným prístupom a vhodným vybavením izby. Všetky izby disponujú vlastným hygienickým zariadením a kúpeľňou so sprchovacím kútom alebo vaňou. Raňajky si môžete vychutnať v raňajkovej miestnosti.
Tešíme sa na vašu návštevu u nás!

Ako sa sem dostanete:

Penzión sa nachádza na adrese Holubyho 11, Pezinok.




Hodnotenie prevádzky

Hodnotenie
Odoslať komentár

Recenzie

AKTUÁLNE UDALOSTI
7. MAR - 30. JÚN

Z akadémie do prírody. Podoby krajinomaľby v strednej Európe 1860–1890

Téme stredoeurópskej plenérovej krajinomaľby, ktorá sa rozvíjala v priestore bývalej rakúsko-uhorskej monarchie v rokoch 1860 - 1890, sa doteraz nevenovala príliš veľká pozornosť. Výstava organizovaná Západočeskou galériou v Plzni a Slovenskou národnou galériou je jedným z prvých pokusov zamerať sa na tvorbu osobností výtvarnej scény, ktoré sa pohybovali medzi dunajskou monarchiou a súdobými centrami výtvarného umenia.K hlavným vplyvom, ktorý mali maliari v rámci krajinomaľby možnosť absorbovať, bola tzv. barbizonská škola. Umelci patriaci do tejto skupiny, ako aj množstvo ich nasledovníkov z celej Európy sa sústredili na zachytenie prchavých prírodných javov a sprostredkúvali svoj osobný pohľad na krajinu. Tento vplyv sa prejavil u vybraných autorov práve v priebehu 60. až 80. rokov 19. storočia. Pozoruhodné sú práve možnosti a osobné kontakty, ktoré medzi sebou maliari zo strednej Európy mali, a spôsob, ako prijímali inšpiráciu a nové prístupy postromantickej krajinomaľby.Pre celý rad autorov, ako Tina Blau, Zdenka Braunerová, Václav Brožík, Lajos Deák Ébner, Antonín Chittussi, Eugen Jettel, László (Ladislav) Mednyánszky, Géza Mészöly, Mihály Munkácsy, László Paál, Soběslav Hippolyt Pinkas, Rudolf Ribarz, Wilhelm Riedel, Robert Russ, Emil Jakob Schindler, Béla Spányi a ďalší, sa stali dôležité ich osobné východiská k tvorbe, dosiahnuté prevažne na výtvarných akadémiách vo Viedni, v Prahe, v Mníchove, ale i v Düsseldorfe či v Paríži. Dôležitou kapitolou sa stalo získanie osobných skúseností z Barbizonu a postupne z ďalších oblastí Francúzska vyhľadávaných plenéristami. K tomuto vplyvu treba priradiť aj záujem o holandskú maľbu a vizuálne atraktívne prostredie Talianska.Plenérová krajinomaľba (tzv. Freilichtmalerei) sa stala nositeľkou nových umeleckých tendencií smerujúcich od intímnej a lyrickej krajinomaľby k impresionizmu. „Intímna krajina" so svojím zameraním na živú skutočnosť a orientáciu na domáce a dedinské prostredie pomohla k postupnej transformácii krajinomaľby smerom k modernému umeniu. Maliari reagovali nielen na kompozičné schémy s často využívaným nízkym horizontom, ale aj po stránke maliarskej techniky objavovali pastózny rukopis a uvoľnenejšiu prácu s farbou. Rozdiel oproti vývoju vo Francúzsku bol i v tom, že zatiaľ čo prejavy barbizonskej školy a impresionizmu sa prezentovali ako skupinové hnutia, v našom prostredí zasiahli prevažne jednotlivcov. I tí museli mať dostatočné nadanie a finančné možnosti sa buď do centra umeleckého diania priamo dostať, prípadne prostredníctvom ďalších, geograficky bližších centier tieto novinky s časovým odstupom absorbovať. Krajina sa stala dôležitým žánrom obdobia 19. storočia, na ktorom sa rýchly vývoj tendencií smerujúcich k modernému poňatiu prejavil najmarkantnejšie. Postupne upúšťala od schém a voľbou tém, obrazových foriem a stvárnením atmosféry sa menila. Predstavitelia prezentovanej generácie krajinomaliarov realisticky stvárňovali prírodný svet a ich práce boli oceňované i pre schopnosť zachytiť zvolený námet či výsek krajiny s jej jedinečnou atmosférou.K výstave vychádza rozsiahla 232-stranová publikácia, ktorá reflektuje hlavné témy výstavy s vedeckými štúdiami Kataríny Beňovej a Markéty Theinhardt.Výstava bude reprízovaná v Slovenskej národnej galérii v termíne od 8. marca - 16. júna 2019.