Podľa záznamov holíčskeho evanjelického farára Jána Petroviča (1759 – 1820) boli veterné mlyny aj v Sobotišti, na Chvojnici, na Havrane i vo Vrbovciach.
Jediný zachovaný murovaný veterný mlyn nad sýpkou v Holíči bol postavený až neskoršie. Ide o centrálny kamenný trojpodlažný podpivničený objekt z 80 rokov 19. storočia. O jeho výstavbu sa zaslúžil stolársky majster František Sláma. Do roku 1926 bol zastrešený otočnou kužeľovou strechou so vsadenými veterným kolesom. Pohon mlyna zabezpečovali 4 ramená s lopatkami, ktoré boli až 8 m dlhé a otáčali sa proti smeru hodinových ručičiek. Lopatky mali tvar lichobežníka. V r. 1926 otočná strecha bola nahradená tehlovou kupolou. V 70-tych rokoch 20. storočia značne poškodený objekt odkúpilo Poľovnícke združenie Holíč a adaptovalo ho na poľovnícku chatu.
Teraz môžeme v Holíči vidieť udržiavaný kamenný objekt bývalého veterného mlyna so zachovanými 3 podlažiami a pivnicou. Na objekte je osadená i rekonštrukcia veterného kolesa tzv. vrtule vyrobené z kovu. Žiaľ, technické zariadenie mlyna sa nezachovalo.
Predchodcom murovaného mlyna bol drevený mlyn, ktorého zobrazenie môžeme vidieť na rytine od Leopolda Schmalhofera pochádzajúcej z roku 1801. To znamená, že už vtedy sa v Holíči nachádzal funkčný drevený veterný mlyn, čo ho zaraďuje k najstarším dreveným veterným mlynom tzv. nemeckým, na území Čiech, Moravy a Slovenska.
Podľa typu bol dvojposchodový so 4 ramenami, otáčajúci sa pomocou oja podľa smeru vetra. Celá konštrukcia mlyna sa otáčala na dubovom stĺpe – pilieri okolo svojej osi. Trámová drevená kostra mala 4 steny z hranolov prepojené vodorovnými rígľami. Kostru dopĺňa ešte niekoľko trámov tak, aby rozniesli váhu hlavného hriadeľa. Horný mlynský kameň sa otáčal a spodný kameň stál upevnený na vrchnej časti mlynskej hranice. Mlynská hranica bola prevažne masívna konštrukcia z dubových trámov, odolávajúca váhe a tlaku kameňov. Strecha mlyny bola sedlová. Čelo múčnice bolo ozdobené a na mlyne nechýbal ani erb kráľovského mesta s typickým znakom veterného mlyna. Tento pôvodný mlyn, umiestnený medzi Floriánskou kaplnkou a sýpkou, pravdepodobne vyhorel.
Mlyn sa nachádza v zalesnenom prostredí, ktorého areál sa využíva na rôzne kultúrno – spoločenské akcie.
V súčasnosti je mlyn sprístupnený počas Letnej turistickej sezóny (júl – august) a počas Dní Európskeho kultúrneho dedičstva.
