Kráľovstvo, ktoré sa chystáte navštíviť, alebo ste navštívili nebolo vždy také bohaté a prosperujúce. Malá dedinka pri Bratislave, dnes známa ako Slovenský Grob zápasila s biedou a chudobou.
Okolo roku 1750 si prišla vtedajšia cisárovná Mária Terézia na pozvanie Palatína Pálffyho obhliadnuť jeho majetky. Keďže bol v tom čase županom Bratislavskej stolice previedol Máriu Teréziu aj cez Slovenský Grob. Tam však Máriu Teréziu a jej družinu dostihla noc a búrka. Museli preto prespať v dome chudobného pastiera husí. Mária Terézia však nechcela aby pastier vedel, kto u neho bude tráviť noc a tak sa spolu so svojim sprievodom prezliekli do šiat poddaných. Pastier ich prijal ako svojich a pripravil im na večeru pečenú hus spolu s lokšami a kapustou, tak ako túto pochutinu poznáme dnes. Cisárovná bola očarená, nič tak dobrého dovtedy nejedla. K tomu lahodné malokarpatské vínko od miestnych vinárov dotváralo neskutočný gastronomický zážitok.
Ráno sa spolu s družinou vydala na svojej ceste po palatínových majetkoch ďalej. Palatín jej rozprával o miestnych poddaných a ich gastronomickom nadšení. Presne rok sa Mária Terézia snažila u seba na panstve naučiť svojich kuchárov aby jej pripravili lahodnú husaciu pečienku, mäkučké husacie mäsko a sladučkú kapustu tak ako pastier husí v Grobe. Nič sa však nevyrovnalo zážitku z Grobu, a tak sa Cisárovná Mária Terézia do Slovenského Grobu po roku vrátila. Miestneho pastiera, ktorý im poskytol strechu nad hlavou a prestrel stôl najchutnejšou pochutinou vyhlásila za kráľa nového kráľovstva – Kráľovstva husaciny.
Odvtedy sa Slovenský Grob stal vyhľadávanou destináciou pre všetkých pocestných, ktorí sem prichádzali vyskúšať husacinu ako vyhlásenú špecialitu. A tak je tomu dodnes. Kráľovstvo husaciny Vás víta a všetkých pozýva k plným stolom ochutnať to, čo zmenilo život aj cisárovnej Márii Terézii.
(Príbeh je vymyslený aj keď historické súvislosti sa nedajú vylúčiť)
