Mlyn založil v roku 1882 podnikateľ Gottfried Ludwig. Nachádza sa na Metodovej ulici, neďaleko stanice prvej konskej železnice.
Gottfried Ludwig bol český podnikateľ, obchodník so sviňami. V roku 1850 sa natrvalo usadil v Bratislave. Svine choval práve na mieste, kde neskôr postavil mlyn, ktorý popri múke produkoval i otruby vhodné na vykrmovanie svíň. Tie potom posielal na bitúnok na dnešnej Miletičovej ulici. Približne v rovnakom čase, ako Ludwigovci postavili mlyn, postavili na nároží Krížnej a Karadžičovej ulice jednoposchodový palác, z ktorého sa dodnes zachoval iba malý neorenesančný pavilón zmenený dodatočnými stavebnými zásahmi.
Príbeh múky
Dnes už nefunkčný mlyn pôvodne pracoval na parný pohon. Parné kotly vykurovali výlučne ostravským uhlím. Technologické zariadenie bolo naprojektované tak, aby vyrobilo šesť vagónov múky denne. Mlyn mal modernú čistiacu linku. Po očistení suroviny obilie zomleli na valcových stoliciach. Mlyn vybavili v dobe vzniku najmodernejšou technológiou, s ktorou uhorské mlyny pracovali. Ludwig nevyrábal múku iba pre domáci trh, ale aj pre zahraničie, najmä Nemecko. Mlyn vyrábal deväť druhov múky. Zrušením obratu z mletia sa dostal do ekonomických problémov a Ludwig sa rozhodol predávať múku aj v malom, v skladoch, ktoré sa nachádzali na Radlinského ulici, na Rybnom námestí, na námestí SNP a na ďalších miestach. To však pôvodné zisky nenahradilo. Z podniku vznikla akciová spoločnosť, okolo ktorej sa združovala miestna podnikateľská smotánka. V závere prevádzky sa výroba v mlyne preorientovala na šrotovanie jačmeňa, aby vyrovnali straty z predaja pšeničných výrobkov.
Prvý mlyn so žiarovkami
Ludwigov mlyn nebol zďaleka jediným mlynom nachádzajúcim sa na danom území. Do histórie priemyslu v Bratislave sa však zapísal nielen tým, že bol najväčší, ale aj tým, že v ňom zažiarili v roku 1884 prvé elektrické žiarovky v meste, pre ktoré vyrobilo elektrickú energiu vlastné dynamo. Okrem toho, že na konci 2. svetovej vojny bol zasiahnutý mlyn a palác bombardovaním, v období po vojne sa podobne ako s inými podnikateľskými rodinami pôsobiacimi v meste, aj s Ludwigovcami osud zahral veľmi kruto. Dokonca kaplnka na Blumentálskom cintoríne, patriaca rodine, padla za obeť výstavbe parku na Račianskom mýte a namiesto nej sa dlhé roky týčila socha milicionára ako symbol totalitného režimu. Bolo by dobré, keby slávnu históriu Ludwigovho mlyna v blízkej budúcnosti oživila jeho revitalizácia a konverzia, ktorá by priniesla nový život na toto významné miesto.
(zdroj foto/text: ruzinovskeecho.sk)
