Popis :
Právo vybudovať okolo mesta opevnenie získal Pezinok privilégiom kráľa Mateja II. roku 1615. Pre nedostatok financií malo pôvodne len provizórnu podobu - tvorili ho valy, priekopa a palisády. Kamenné hradby sa začali budovať po roku 1647, keď kráľ Ferdinand III. udelil Pezinku ako kráľovskému mestu takúto povinnosť. Opevnenie v tvare obdĺžnika malo 3 brány (Horná oproti Zámku, Trnavská na Holubyho ulici medzi školským klubom a reštauráciou Demovič a Dolná brána stála na mieste dnešnej Malokarpatskej knižnice) a 11 bášt. Hradby tvoril 15 m široký násyp s kamenným múrom, ktorý siahal do výšky 6 m, pri základe bol široký 180 cm, pri vrchole 1000 cm. Na múre bolo nadstavené dva metre vysoké tehlové cimburie. Pod hradbami vykopali 12 - 15 m širokú a 2 - 4 m hlbokú vodnú priekopu naplnenú vodou z Cajlanského potoka. Definitívny zánik hradieb ako prekonaného prvku obrany mesta začal roku 1867, keď pezinskí židia žiadali zbúrať brány a postaviť z ich materiálu synagógu. Z tehlového cimburia boli roku 1872 postavené protipožiarne múry medzi domami a o dva roky bol odstránený aj zemný násyp opevnenia, ktorý sa použil na zasypanie mestských priekop.roku 1682 boli postavené hradby okolo kostola sv. Anny, ako obrana proti tureckým vpádom. Hradby tvoril 15 m široký násyp s kamenným múrom, ktorý siahal do výšky 6 m, pri základe bol široký 180 cm, pri vrchole 1000 cm. Na múre bolo nadstavené dva metre vysoké tehlové cimburie. Pod hradbami vykopali 12 - 15 m širokú a 2 - 4 m hlbokú vodnú priekopu naplnenú vodou z Cajlanského potoka. Definitívny zánik hradieb ako prekonaného prvku obrany mesta začal roku 1867, keď pezinskí židia žiadali zbúrať brány a postaviť z ich materiálu synagógu. Z tehlového cimburia boli roku 1872 postavené protipožiarne múry medzi domami a o dva roky bol odstránený aj zemný násyp opevnenia, ktorý sa použil na zasypanie mestských priekop.
(zdroj foto: mapio.net)
