baner
Hodnotenie
Bezbarierový prístup
Mapa

Hrebeňový prechod Malými Karpatmi – 2. časť

Región
Malokarpatský
Miesto
Pezinská Baba

Trasa - časový rozvrh: Pezinská Baba – Čmeľok ¾ hod. – Javorina ½ hod. – Skalnatá 1 hod. – Čermák ½ hod. – Hubalová ¾ hod. – Panské uhliská ¼ hod. – Taricové skaly ½ hod. – Skalka ½ hod. – Sklená huta 1 ¾ hod. – vodná nádrž Parina 1 ¼ hod. – Majdan 1 hod. – Lošonec ¾ hod.

Spolu: 9 ½ hod.

Prevýšenie: 489 m.

Náročnosť: 

Namáhavá celodenná túra náročná najmä pre dĺžku a miestami členitý profil, orientačne jednoduchá. Nie je klasickou hrebeňovkou, pretože obchádza Vápennú a vedie menej náročným úsekom (najmä v súvislosti so stúpaním) cez Sklenú Hutu do Lošonca.

Základná trasa: 

Začneme v rekreačnom stredisku Pezinská Baba v sedle Baba (527 m) na červeno značkovanej Štefánikovej magistrále (E8, 0701). Po krátkom miernom úseku nasleduje pomerne strmé stúpanie lesom na Čmeľok (709 m), v ktorého blízkosti vedie hranica vojenského obvodu s tabuľou Vstup len na povolenie. O chvíľu sa pred nami otvorí les a v diaľke uvidíme masív Vysokej. Neskôr zbadáme aj Taricové skaly, kam by sme mali doraziť o necelé 4 hod. Z Čmeľka zídeme miernym klesaním do sedla Javorina (615 m), kde sa Štefánikova magistrála križuje so žltou značkou spájajúcou Pernek s Harmóniou. My však stále smerujeme po červeno značkovanej trase na sever k Čertovmu kopcu. Masívny zalesnený vrchol Čertovho kopca (752 m) obídeme z južnej strany. Na kedysi vyhliadkový vrch nemusíme odbočovať, pretože na jednej čistinke či skôr rúbanisku sa nám naskytne krásny pohľad doľava na Vysokú, ktorá z tohto miesta pripomína o niečo zmenšený Veľký Rozsutec. Oveľa krajší panoramatický výhľad nám však poskytne nasledujúci vrch v hrebeni – Skalnatá (704 m). Tá naozaj nezaprie svoj názov. Na vrchole krásneho skalnatého vrchu rastie javor so smerovou tabuľkou. Odtiaľto uvidíme Malé Karpaty ako na dlani. Vľavo je Vysoká, vpredu Vápenná, v diaľke Záruby. Strmším zostupom klesneme do sedielka a za ďalšou vyvýšeninou sa dostaneme na lúku v sedle Čermák (590 m), kde kedysi bol cintorín. Dnes je sedlo pekným piknikovým miestom. Prechádza ním zelená turistická značka. Nasledujúce dva vrcholy v hrebeni – Modranská Baba (646 m) a Gajdoš (650 m), trasa vedúca po lesnej ceste obchádza. V sedle Hubalová (535 m) sa k červenej značke z pravej strany pripája modrá značka, avšak už na Panských uhliskách (600 m) ju opúšťa odbočením doľava. Ďalej vedie západným smerom na vrchol Vysokej. My sa mierne zvlneným terénom dostaneme po červených značkách k Taricovým skalám (620 m). Vápencové skalky poskytujú pekné výhľady, ktoré patria k najkrajším na trase. Krásne vidieť Vysokú, ktorá sa už nezdá až taká vysoká ako z predchádzajúceho vrcholu, Skalku, Rohožník a časť Záhorskej nížiny. Skalnatým terénom vľavo od oplotenia zvernice zídeme do sedla Skalka (525 m, variant I), do ktorého sprava smeruje modrá značka. Keďže naša trasa vedie popod Jahodník, nestratíme výšku zostupom do Sološnickej doliny po červenej značke, ale pokračujeme po modrej značke. Čaká nás pomerne dlhý úsek (takmer 1 ½ hod.) po chodníku väčšinou popri oploteniu zvernice s väčším klesaním ako stúpaním až po lokalitu Sklená Huta (420 m, variant II). Má zaujímavú históriu spojenú s červenokamenským panstvom. Dnes tu už z kedysi prosperujúcej huty nenájdeme takmer nič. Pokračujeme po žltej turistickej značke (8108), ktorá po lokalitu Nad jarkami vedie paralelne so zelenou značkou. Pôjdeme po spevnenej lesnej ceste a pri horárni Zabité (variant III) vymeníme žltú značku za zelenú značku (5108), ktorá nás privedie k vodnej nádrži Parina (300 m). Popri nádrži kedysi viedla lesná železnička. Dnes tadiaľto vedie lesnícky náučný chodník, ktorý na jednotlivých zastávkach oboznamuje s historickými a prírodnými zaujímavosťami tejto časti Malých Karpát. Prejdeme okolo Rybárne (294 m) a po zeleno značkovanej asfaltovej ceste prídeme k prameňu Husí stok a Olšovskému mlynu. Na okraji osady Majdan (236 m) odbočíme doľava a cez Lošonský háj po zelenej značke zídeme do obce Lošonec (263 m). Predtým sa ešte pokocháme pohľadom na Lošonskú kotlinu, Záruby a Smolenice. Na záver výletu si môžeme oddýchnuť v penzióne U Kováčov.

Variant I: Základnú trasu možno opustiť a skrátiť na viacerých miestach. Uvádzame však len tie, ktorými si cestu skrátime až za Skalkou. Platí to aj o tomto variante, pri ktorom odbočíme na Skalke doľava a pokračujeme zostupom do Sološnickej doliny po červenej značke. Značka nás privedie na dno doliny, ktorou vedie žltá turistická značka. Na nej odbočíme doľava a túru ukončíme v Sološnici (spolu: 6 ¼ hod.).

Variant II: Ak nechceme ako pri prvom variante skončiť v Sološnici, ale chceme vystúpiť na vrchol Vápennej, prekrížime Sološnickú dolinu a pokračujeme Štefánikovou magistrálou na Vápennú. Čaká nás náročný výstup na tretí najvyšší vrch Malých Karpát. Z neho môžeme zísť po žltej turistickej značke do Plaveckého Podhradia (spolu: 9 hod.).

Variant III: Kratší variant v porovnaní so základnou trasou je určený pre tých, ktorí chcú skončiť v Doľanoch. Od horárne Zabité budeme pri tomto variante pokračovať priamym smerom po žltej turistickej značke. Po asfaltovej ceste pohodlne zídeme do stredu Dolian (spolu: 8 hod.).

Autor fotografie: Peter Mach

Hodnotenie prevádzky

Hodnotenie
Odoslať komentár
muoaytfi fiquotyn
1
muoaytfi fiquotyn
1

Recenzie

AKTUÁLNE UDALOSTI
7. MAR - 30. JÚN

Z akadémie do prírody. Podoby krajinomaľby v strednej Európe 1860–1890

Téme stredoeurópskej plenérovej krajinomaľby, ktorá sa rozvíjala v priestore bývalej rakúsko-uhorskej monarchie v rokoch 1860 - 1890, sa doteraz nevenovala príliš veľká pozornosť. Výstava organizovaná Západočeskou galériou v Plzni a Slovenskou národnou galériou je jedným z prvých pokusov zamerať sa na tvorbu osobností výtvarnej scény, ktoré sa pohybovali medzi dunajskou monarchiou a súdobými centrami výtvarného umenia.K hlavným vplyvom, ktorý mali maliari v rámci krajinomaľby možnosť absorbovať, bola tzv. barbizonská škola. Umelci patriaci do tejto skupiny, ako aj množstvo ich nasledovníkov z celej Európy sa sústredili na zachytenie prchavých prírodných javov a sprostredkúvali svoj osobný pohľad na krajinu. Tento vplyv sa prejavil u vybraných autorov práve v priebehu 60. až 80. rokov 19. storočia. Pozoruhodné sú práve možnosti a osobné kontakty, ktoré medzi sebou maliari zo strednej Európy mali, a spôsob, ako prijímali inšpiráciu a nové prístupy postromantickej krajinomaľby.Pre celý rad autorov, ako Tina Blau, Zdenka Braunerová, Václav Brožík, Lajos Deák Ébner, Antonín Chittussi, Eugen Jettel, László (Ladislav) Mednyánszky, Géza Mészöly, Mihály Munkácsy, László Paál, Soběslav Hippolyt Pinkas, Rudolf Ribarz, Wilhelm Riedel, Robert Russ, Emil Jakob Schindler, Béla Spányi a ďalší, sa stali dôležité ich osobné východiská k tvorbe, dosiahnuté prevažne na výtvarných akadémiách vo Viedni, v Prahe, v Mníchove, ale i v Düsseldorfe či v Paríži. Dôležitou kapitolou sa stalo získanie osobných skúseností z Barbizonu a postupne z ďalších oblastí Francúzska vyhľadávaných plenéristami. K tomuto vplyvu treba priradiť aj záujem o holandskú maľbu a vizuálne atraktívne prostredie Talianska.Plenérová krajinomaľba (tzv. Freilichtmalerei) sa stala nositeľkou nových umeleckých tendencií smerujúcich od intímnej a lyrickej krajinomaľby k impresionizmu. „Intímna krajina" so svojím zameraním na živú skutočnosť a orientáciu na domáce a dedinské prostredie pomohla k postupnej transformácii krajinomaľby smerom k modernému umeniu. Maliari reagovali nielen na kompozičné schémy s často využívaným nízkym horizontom, ale aj po stránke maliarskej techniky objavovali pastózny rukopis a uvoľnenejšiu prácu s farbou. Rozdiel oproti vývoju vo Francúzsku bol i v tom, že zatiaľ čo prejavy barbizonskej školy a impresionizmu sa prezentovali ako skupinové hnutia, v našom prostredí zasiahli prevažne jednotlivcov. I tí museli mať dostatočné nadanie a finančné možnosti sa buď do centra umeleckého diania priamo dostať, prípadne prostredníctvom ďalších, geograficky bližších centier tieto novinky s časovým odstupom absorbovať. Krajina sa stala dôležitým žánrom obdobia 19. storočia, na ktorom sa rýchly vývoj tendencií smerujúcich k modernému poňatiu prejavil najmarkantnejšie. Postupne upúšťala od schém a voľbou tém, obrazových foriem a stvárnením atmosféry sa menila. Predstavitelia prezentovanej generácie krajinomaliarov realisticky stvárňovali prírodný svet a ich práce boli oceňované i pre schopnosť zachytiť zvolený námet či výsek krajiny s jej jedinečnou atmosférou.K výstave vychádza rozsiahla 232-stranová publikácia, ktorá reflektuje hlavné témy výstavy s vedeckými štúdiami Kataríny Beňovej a Markéty Theinhardt.Výstava bude reprízovaná v Slovenskej národnej galérii v termíne od 8. marca - 16. júna 2019.