Popis:
Asi najvýznamnejšou cirkevnou pamiatkou západnej časti Žitného ostrova z románskeho obdobia je rímskokatolícky Kostol sv. Kríža. Patrí medzi najhodnotnejšie tehlové románske stavby sakrálnej architektúry na Slovensku. Po rekonštrukcii na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia ho opäť môžeme obdivovať v pôvodnej kráse. Stavba pochádza z 13. storočia a dodnes slúži ako filiálny kostol rímskokatolíckej farnosti v neďalekom Šamoríne. Predstavuje veľmi peknú ukážku románskej tehlovej architektúry, rozšírenej v južných oblastiach Slovenska (Žitný ostrov, dolné Ponitrie, južný Gemer a Zemplín), kde chýbal tradičný stavebný materiál – kameň. Postavili ho z tehál s rozmermi 7 x 12 x 25 cm. V pôvodnej čistej kráse sa kostol opäť ukázal po rekonštrukcii v rokoch 1979 až 1981. Tvorila ho a dnes opäť tvorí západná predstavaná veža, pozdĺžna loď a polygonálne presbytérium. Toto presbytérium bolo v staršej literature označované za najstaršiu časť kostola, pôvodne samostatnú oktagonálnu rotundu. Tú mali až neskôr rozšíriť do súčasnej podoby pristavaním lode a veže. Dnes sa tento, na románsky sloh nezvyčajný, tvar svätyne už skôr pripisuje prenikaniu gotického slohu. Zaklenutá je však ešte románskou valenou klenbou. Hmatateľnou pamiatkou a pripomienkou staršieho názoru odborníkov je nová sakristia kruhového tvaru, ktorú vybudovali v rámci spomínanej celkovej rekonštrukcie a ktorá mala symbolizovať práve pôvodnú rotundu.
Hodnotnou ukážkou románskeho slohu je aj ústupkový portál na južnej strane lode, ktorý je po stranách lemovaný vežičkami s ihlanovitým ukončením. Pred neho v priebehu 19. storočia pristavali murovanú predsieň. Úpravy sa dotkli aj presbytéria, ku ktorému zo severnej strany pribudla obdĺžniková sakristia a problémy so statikou vyriešili stupňovité oporné piliere. Všetky tieto nové prvky boli počas spomínanej rekonštrukcie odstránené. Z ďalších románskych prvkov sa v exteriéri zachovali štrbinové okná v lodi a najmä presbytériu, ktoré v hornej časti zdobí aj typický zuborez a oblúčikový vlys. V interiéri zasa nájdeme románsku panskú emporu nesenú na dvoch pilieroch štvoruholníkového prierezu, ako aj nástenné maľby z konca 13. storočia. Výraznú dominantu kostola predstavuje jeho veža. Tá je zaujímavá nielen združenými románskymi oknami, ktoré sa zachovali na južnej, západnej a severnej strane v troch poschodiach, ale aj svojim naklonením. Pravdepodobne v dôsledku záplav a podmáčania základov, postavených na piesočnatom podklade, sa nachýlila o 70 cm na sever. Začiatkom 30. rokov minulého storočia sa kvôli tomu dokonca uvažovalo o jej zbúraní. Zodpovedné úrady to však pre veľkú historickú hodnotu kostolíka nepovolili. V tomto období bol však zmenený vstup do veže, keď zamurovali pôvodný južný vstup a veža bola sprístupnená zo západnej strany. Veža je zakončená tehlovou kuželovitou helmicou a v nárožiach štyrmi malými vežičkami.
Unikátna je najmä maliarska fresková výzdoba. Ide o gotické nástenné maľby s motívmi starých cirkevných symbolov. Dominuje im rozmerná freska Krista v mandorle, ktorá zaberá väčšinu klenby presbytéria. Po jej stranách sa zachovali symboly štyroch evanjelistov. Fresková výzdoba sa zachovala aj na víťaznom oblúku a sčasti aj v lodi, vrátane fragmentov mladších fresiek z obdobia gotiky. Maľby odkryli až počas spomínanej rekonštrukcie na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia.
