baner
Hodnotenie
Bezbarierový prístup
Mapa

Hrebeňový prechod Malými Karpatmi – 1. časť

Región
Malokarpatský
Miesto
Kamzík, Bratislava

Trasa - časový rozvrh: Koliba – Cvičná lúka ½ hod. – Tri duby ¾ hod. – Spariská ¾ hod. – Dolný Červený kríž ½ hod. – Biely kríž 1 hod. – Salaš ¾ hod. – Kozí chrbát 1 hod. – Somár ½ hod. – Kňaží vrch ¾ hod. – Konské hlavy ¾ hod. – Pezinská Baba ½ hod.

Spolu: 7 ½ hod.

Prevýšenie: 355 m.

Náročnosť: 

Stredne náročná celodenná túra (najmä pre dĺžku) s málo členitým profilom, orientačne jednoduchá. Celá trasa vedie po Štefánikovej magistrále, ktorá kopíruje hrebeň Malých Karpát.

Základná trasa: 

Východiskom túry je bratislavská mestská štvrť Koliba (295 m). Od konečnej zastávky MHD nás na Štefánikovu magistrálu (E8, 0701) privedie zelená turistická značka. Vedie najprv po asfaltovej ceste a neskôr odbočuje doprava na paralelnú lesnú cestu. Na magistrálu označenú červenými značkami sa napojíme v hornej časti Cvičnej lúky (400 m). Turistický chodník opúšťa lúku na okraji lesa a mierne klesá. Križuje priesek pod vedením vysokého napätia a mierne stúpa po plochom chrbte k rázcestiu Pod Chlmcom (383 m). Na tomto mieste sa stretáva so žltou značkou. Pokračuje bukovým lesom okolo dreveného prístreška cez lokalitu Tri duby (350 m) a popri Máriinom prameni prichádza k rázcestiu na Peknej ceste s názvom Spariská (352 m). Turistický chodník na dlhšom úseku strieda lesná asfaltová cesta. Na nej najskôr prekrížime modrú značku. Na rázcestí so zelenou a žltou značkou prejdeme okolo prameňa Zbojníčka a o chvíľu sa dostaneme k oddychovému miestu s názvom Dolný Červený kríž (411 m). Patrí k symbolickým krížom, ktoré boli vytvorené v lesoch nad Račou pri historických komunikáciách spájajúcich jednotlivé malokarpatské obce s významným pútnickym miestom – Mariankou. Od tohto miesta pokračujeme po asfaltovej lesnej ceste. Profil trasy sa mierne zostrmuje pred horárňou Biely kríž (498 m), kde si opäť môžeme dopriať krátky oddych. Od nej je profil trasy opäť miernejší a už nevedie po asfaltovej ceste. Za horárňou odbočíme doľava na lesný chodník, ktorý zo západnej strany obchádza vyvýšeniny Malého a Veľkého Javorníka vystupujúce nad plochý chrbát Pezinských Karpát. Nemali by sme si nechať ujsť príležitosť navštíviť prameň Vydrice, ktorý sa nachádza kúsok od horárne vľavo od červeno značkovanej trasy (pozri trasa č. 6). Ďalšou krátkou zastávkou napríklad na fotografovanie môže byť prírodná rezervácia Jurské jazero vyhlásená na ochranu spoločenstva brezových jelšín a horského rašeliniska v Malých Karpatoch (pozri trasa č. 9). Obídeme ju zo západnej strany. V blízkosti asfaltovej lesnej cesty spájajúcej Svätý Jur a Košarisko minieme ďalší zdroj pitnej vody – Silnický prameň. Kúsok za spomínanou cestou sa nachádza rázcestie Salaš (490 m, variant I), kde sa s červenou značkou križuje modrá značka. Lesná cesta smerujúca na rázcestie Kozí chrbát (541 m, variant II) má naďalej pohodlný a málo členitý profil. Veľmi pekný úsek trasy sa nachádza ešte o niečo skôr pred Kozím chrbtom. Po dlhšom čase chôdze v lese nás totiž privíta malebná čistina s nádhernou skupinou asi dvadsiatich vysokánskych bukov. Na tomto mieste musí byť každému jasné, čo znamená prirovnanie rovný alebo vysoký ako buk. Strmšie stúpanie nás čaká až na južnom svahu Somára (650 m), čo je možno príznačný názov pre toho, kto naň stúpa a potí sa ako somár, kým vyjde na vrchol. V okolí kulminačného bodu celej trasy nízka mladina poskytuje pomerne široké výhľady na túto časť Pezinských Karpát. Od Somára lesná cesta nadobúda opäť miernejší profil. Neodporúčame odbočovať z trasy na ľavú stranu, pretože sa tam nachádza vojenský výcvikový priestor so strelnicou. Prekonáme Kamenný vrch, za ktorým sa ocitneme na západnom okraji prírodnej rezervácie Nad Šenkárkou. Na Kňažom vrchu (565 m, variant III) sa začínajú modré a žlté turistické značky smerujúce do Limbachu a Slnečného údolia. My pokračujeme stále severným smerom a po prekonaní nízkych vyvýšenín Tri Kamenné kopce (584 m) a Stratený kút (594 m) sa dostaneme do blízkosti vrcholu vrchu Konské hlavy (649 m), od ktorého nám zostáva už len posledný úsek túry s krátkym strmším záverečným zostupom na parkovisko rekreačného strediska Pezinská Baba v sedle Baba (527). Hoci najkrajšie časy má už za sebou (mnohé objekty sú zdevastované), aj tak je vhodným miestom na oddych a zastavenie. Pekné výhľady sú príjemným zavŕšením zaujímavého výletu vhodného aj na zimný prechod na bežkách (obvykle v opačnom smere). V moteli v sedle sa môžeme občerstviť a ak plánujeme pokračovať v hrebeňovej túre, môžeme tu aj prenocovať.

Variant I: Základnú trasu môžeme opustiť a skrátiť na viacerých miestach. Uvádzame však len tie, ktorými si cestu skrátime až za Bielym krížom. Platí to aj o tomto variante, pri ktorom odbočíme na Salaši doprava na modrú značku a lesnou cestou zvažujúcou sa na východ pohodlne zídeme na asfaltovú cestu smerujúcu do Svätého Jura. Modrá značka nás privedie k zvyškom veľkomoravského hradiska nad Neštichom a neskôr do Neštichu, ktorý je mestskou časťou Svätého Jura. Túru môžeme ukončiť vo Svätom Jure pri železničnej stanici (spolu: 6 hod.).

Variant II: Ak túru nechceme ukončiť skôr vo Svätom Jure, avšak zároveň nechceme pokračovať na Pezinskú Babu, môžeme skončiť v Limbachu. Pri tomto variante základnú trasu opustíme na Kozom chrbte odbočením vpravo na zelenú značku. Okolo Limbašskej vyvieračky a chát v údolí Račieho potoka postupne klesneme do Limbachu (spolu: 7 hod.).

Variant III: Najdlhší variant pre tých, ktorí chcú túru ukončiť v Pezinku, predpokladá zostup z lokality Kňaží vrch po žltej turistickej značke cez chatovú oblasť Kolárske. Značka neskôr križuje asfaltovú cestu spájajúcu Limbach so Slnečným údolím. My však zídeme po tejto neznačkovanej ceste a cez Sadloňov mlyn a okrajom vinohradov pohodlne zídeme do Pezinka. Trasu ukončíme pri železničnej stanici (spolu: 8 hod.).

Autor fotografie: Peter Mach



Hodnotenie prevádzky

Hodnotenie
Odoslať komentár
muoaytfi fiquotyn
1

Recenzie

AKTUÁLNE UDALOSTI
7. MAR - 30. JÚN

Z akadémie do prírody. Podoby krajinomaľby v strednej Európe 1860–1890

Téme stredoeurópskej plenérovej krajinomaľby, ktorá sa rozvíjala v priestore bývalej rakúsko-uhorskej monarchie v rokoch 1860 - 1890, sa doteraz nevenovala príliš veľká pozornosť. Výstava organizovaná Západočeskou galériou v Plzni a Slovenskou národnou galériou je jedným z prvých pokusov zamerať sa na tvorbu osobností výtvarnej scény, ktoré sa pohybovali medzi dunajskou monarchiou a súdobými centrami výtvarného umenia.K hlavným vplyvom, ktorý mali maliari v rámci krajinomaľby možnosť absorbovať, bola tzv. barbizonská škola. Umelci patriaci do tejto skupiny, ako aj množstvo ich nasledovníkov z celej Európy sa sústredili na zachytenie prchavých prírodných javov a sprostredkúvali svoj osobný pohľad na krajinu. Tento vplyv sa prejavil u vybraných autorov práve v priebehu 60. až 80. rokov 19. storočia. Pozoruhodné sú práve možnosti a osobné kontakty, ktoré medzi sebou maliari zo strednej Európy mali, a spôsob, ako prijímali inšpiráciu a nové prístupy postromantickej krajinomaľby.Pre celý rad autorov, ako Tina Blau, Zdenka Braunerová, Václav Brožík, Lajos Deák Ébner, Antonín Chittussi, Eugen Jettel, László (Ladislav) Mednyánszky, Géza Mészöly, Mihály Munkácsy, László Paál, Soběslav Hippolyt Pinkas, Rudolf Ribarz, Wilhelm Riedel, Robert Russ, Emil Jakob Schindler, Béla Spányi a ďalší, sa stali dôležité ich osobné východiská k tvorbe, dosiahnuté prevažne na výtvarných akadémiách vo Viedni, v Prahe, v Mníchove, ale i v Düsseldorfe či v Paríži. Dôležitou kapitolou sa stalo získanie osobných skúseností z Barbizonu a postupne z ďalších oblastí Francúzska vyhľadávaných plenéristami. K tomuto vplyvu treba priradiť aj záujem o holandskú maľbu a vizuálne atraktívne prostredie Talianska.Plenérová krajinomaľba (tzv. Freilichtmalerei) sa stala nositeľkou nových umeleckých tendencií smerujúcich od intímnej a lyrickej krajinomaľby k impresionizmu. „Intímna krajina" so svojím zameraním na živú skutočnosť a orientáciu na domáce a dedinské prostredie pomohla k postupnej transformácii krajinomaľby smerom k modernému umeniu. Maliari reagovali nielen na kompozičné schémy s často využívaným nízkym horizontom, ale aj po stránke maliarskej techniky objavovali pastózny rukopis a uvoľnenejšiu prácu s farbou. Rozdiel oproti vývoju vo Francúzsku bol i v tom, že zatiaľ čo prejavy barbizonskej školy a impresionizmu sa prezentovali ako skupinové hnutia, v našom prostredí zasiahli prevažne jednotlivcov. I tí museli mať dostatočné nadanie a finančné možnosti sa buď do centra umeleckého diania priamo dostať, prípadne prostredníctvom ďalších, geograficky bližších centier tieto novinky s časovým odstupom absorbovať. Krajina sa stala dôležitým žánrom obdobia 19. storočia, na ktorom sa rýchly vývoj tendencií smerujúcich k modernému poňatiu prejavil najmarkantnejšie. Postupne upúšťala od schém a voľbou tém, obrazových foriem a stvárnením atmosféry sa menila. Predstavitelia prezentovanej generácie krajinomaliarov realisticky stvárňovali prírodný svet a ich práce boli oceňované i pre schopnosť zachytiť zvolený námet či výsek krajiny s jej jedinečnou atmosférou.K výstave vychádza rozsiahla 232-stranová publikácia, ktorá reflektuje hlavné témy výstavy s vedeckými štúdiami Kataríny Beňovej a Markéty Theinhardt.Výstava bude reprízovaná v Slovenskej národnej galérii v termíne od 8. marca - 16. júna 2019.